Červený Kostelec je osemtisícové české mesto medzi Hradcom Králové a česko-poľskou hranicou. Nachádza sa tu množstvo hodnotnej architektúry najmä z medzivojnového obdobia, okrem mnohého iného vila továrnika Theodora Keyzlara (dnes základná umelecká škola) od architekta Josefa Gočára.

Jedným z jeho najdôležitejších verejných priestranstiev je priestranstvo medzi školami, ktoré sa tento rok revitalizovalo na základe návrhu, ktorý vypracovali 2021 architekti spolu s kolegami a kolegyňami z Laboratória architektúry krajiny a uspeli s ním v súťaži ešte v roku 2016

Na južnej hrane priestranstva je frekventovaná cesta, od jadra územia ju oddeľuje hmota pavilónu. Je orientovaný tak, aby ortogonálne ohraničoval jadro územia, vytyčoval na juhu pri ceste nevyhnutný priestor na parkovisko a zároveň ponechával pohľad na neoklasicistickú budovu Mestskej sporiteľne z roku 1928 od architekta Jindřicha Freiwalda so sochami od Otakara Šveca. Dnes je v nej časť Mestského úradu, škôlka a zopár bytov. Pavilón bol navrhnutý tak, aby poskytol priestor pre drobnú gastroprevádzku (aktuálne cukráreň).

Priestor severne od pavilónu ohraničujú zboku školské budovy, na severe divadlo od architekta Roberta Dvořáčka (na základe súťaže vedenej pred 100 rokmi), severovýchodne sa otvára priestor do sadu, k cintorínu a k Sokolovni.

Priamo pri pavilóne je ihrisko s dostatkom priestoru pre rôzne herné prvky, fontánu a posedenie. Ihrisko umožňuje pešiu priestupnosť a priehľady všetkými potrebnými smermi.

Už počas krátkej prevádzky sa ukázalo, že počas teplých mesiacov je priestor medzi deťmi chodiacimi do školy natoľko úspešný, že bolo nutné prevádzkové hodiny fontány nastaviť tak, aby začala striekať až po začatí školského vyučovania. Učitelia sa totiž sťažovali, že deti chodia do školy mokré.

Severná polovica priestoru je formálnejšia, s ústredným pomníkom od kosteleckého sochára Břetislava Kafku. Pomník pôvodne vznikol ku cti obetiam prvej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny bol demontovaný a uschovaný v záhrade vily autora, po jej skončení boli doplnené obete nacistov a padlých počas druhej svetovej vojny a pomník bol reinštalovaný v roku 1946. Kompozícia chodníkov, spevnených plôch a mobiliáru je symetrická. Tichší charakter priestoru s konfiguráciou sedenia sa ukázali vhodné na vyučovanie v exteriéri. Počas pár mesiacov po otvorení si ho škola osvojila.

Autorská ambícia bola sústredená do pár bodov lokality, inak sa návrh snažil najmä podporiť existujúce kvality prostredia. Doplnenie prestrešenia vstupu do základnej školy bolo navrhnuté tak, že tvarovo a materiálovo korešponduje s pôvodnou budovou natoľko, že pôsobí, ako by tam bolo od jej výstavby.

Potrvá ešte pár rokov, kým vysadené stromy nadobudnú dostatočnú výšku a tvar na to, aby rad javorov na ulici 17. listopadu výraznejšie načrtol pokračovanie uličnej čiary a aby koruny stromov na ihrisku a pri pamätníku poskytli počas leta dostatočný chládok. Celý autorský tím sa na to teší.